25 sep Umenie a tvorivosť: ako rozvíjať schopnosť vidieť, tvoriť a zlepšovať sa

Umenie a tvorivosť nie je iba schopnosť pekne kresliť, maľovať alebo vytvárať estetické predmety.

Je to spôsob, akým sa učíme pozorovať svet.

Všímať si rozdiely, ktoré by sme predtým prehliadli. Svetlo dopadajúce na tvár. Zmenu farby na okraji tieňa. Rytmus tvarov v krajine. Výraz človeka, ktorý trvá možno iba niekoľko sekúnd.

Čím dlhšie tvoríme, tým viac zisťujeme, že umelecká schopnosť nevzniká iba v ruke.

Vzniká predovšetkým v spôsobe pozerania, premýšľania a interpretovania toho, čo vidíme.

A práve preto môže byť umenie dostupnejšie, než sa na prvý pohľad zdá.

Nie každý musí byť profesionálny umelec.

Nie každý potrebuje vystavovať obrazy.

Ale takmer každý môže svoju schopnosť pozorovať, tvoriť a vyjadrovať myšlienky rozvíjať.

Talent nie je jediným rozhodujúcim faktorom

Jednou z najčastejších viet, ktoré pri kreslení alebo maľovaní počujeme, je:

„Ja na to nemám talent.“

Talent môže mať význam.

Niektorí ľudia majú prirodzene lepší cit pre proporcie, farbu, rytmus alebo priestor.

To však neznamená, že umelecká schopnosť je pevne daná.

Kreslenie sa dá trénovať.

Pozorovanie sa dá trénovať.

Práca s farbou sa dá trénovať.

Kompozícia sa dá trénovať.

Dokonca aj schopnosť vymýšľať nové nápady sa dá rozvíjať.

Keď vidíme vynikajúce dielo skúseného umelca, často vidíme iba výsledok.

Nevidíme stovky skíc.

Nevydarené pokusy.

Roky opakovania.

Hľadanie materiálov.

Experimentovanie.

Ani množstvo chvíľ, keď výsledok nezodpovedal predstave.

Talent môže ovplyvniť štartovaciu pozíciu.

Pravidelná práca však rozhoduje o tom, kam sa dokážeme dostať.

Umelec sa musí najskôr naučiť vidieť

Začínajúci kresliar často nekreslí to, čo skutočne vidí.

Kreslí to, čo si myslí, že vidí.

Oko má určitý tvar.

Nos vyzerá určitým spôsobom.

Strom má kmeň a zelenú korunu.

Ruka má päť prstov.

Tieto mentálne symboly sú užitočné v každodennom živote, ale pri realistickej tvorbe môžu prekážať.

Skutočné oko totiž nie je univerzálny symbol oka.

Má konkrétny uhol, šírku, tvar viečok, veľkosť dúhovky a množstvo svetla.

Každá tvár je iná.

Každý strom má inú siluetu.

Každý predmet reaguje na svetlo podľa svojho materiálu a okolitého prostredia.

Jednou z najdôležitejších umeleckých schopností je preto naučiť sa na chvíľu prestať pomenúvať predmety a začať pozorovať tvary.

Nie „nos“.

Ale svetlé a tmavé plochy.

Nie „ruka“.

Ale sústava uhlov, dĺžok a proporcií.

Takéto pozorovanie mení kreslenie z hádania na analyzovanie.

Proporcie sú dôležitejšie než detaily

Začiatočníci majú často tendenciu príliš skoro kresliť mihalnice, vlasy, textúru kože alebo drobné záhyby.

Detaily sú atraktívne.

Výsledok však nezachránia, ak sú základné proporcie nesprávne.

Ak je oko príliš vysoko, nos príliš dlhý alebo hlava príliš úzka, množstvo detailov problém iba zvýrazní.

Preto je pri tvorbe užitočné postupovať od veľkého k malému.

Najskôr základný tvar.

Potom hlavné proporcie.

Následne svetlo a tieň.

Až potom menšie prechody, textúra a finálne detaily.

Tento princíp neplatí iba pri portréte.

Funguje pri zátiší, krajine, architektúre aj pri návrhu postavy.

Veľké vzťahy určujú, či obraz funguje. Detaily ho až následne spresňujú.

Svetlo vytvára formu

Kresba môže byť geometricky presná a napriek tomu pôsobiť plocho.

Dôvodom býva často svetlo.

Práve svetlo nám umožňuje pochopiť objem.

Guľa vyzerá ako guľa nie preto, že má kruhový obrys.

Vyzerá priestorovo preto, že na jej povrchu vzniká postupný prechod medzi svetlom a tieňom.

Podobne funguje tvár.

Lícne kosti, nos, čelo alebo brada nevytvárajú trojrozmerný dojem iba svojím obrysom.

Formuje ich spôsob, akým na ne dopadá svetlo.

Preto sa pri realistickej tvorbe oplatí študovať:

• smer svetla,
• najsvetlejšie plochy,
• polotóny,
• vlastný tieň objektu,
• vrhnutý tieň,
• odrazené svetlo,
• kontrast medzi jednotlivými plochami.

Ak začneme svetlo vnímať ako štruktúru, kresba začne získavať priestor.

Naučte sa pracovať vo vrstvách

Veľmi užitočný princíp pri kreslení je postupné budovanie obrazu.

Prvá vrstva nemusí byť dokonalá.

Jej úlohou môže byť iba rozdelenie základných hodnôt.

Ďalšia vrstva spresní prechody.

Neskôr sa pridajú akcenty a vybrané detaily.

Takýto postup znižuje tlak na to, aby každá čiara bola okamžite správna.

Zároveň umožňuje kresbu priebežne kontrolovať.

Je proporcia stále správna?

Nie je obraz príliš tmavý?

Kde má byť najväčší kontrast?

Ktoré miesto potrebuje viac detailov a ktoré môže zostať jednoduchšie?

Umelecká tvorba tak nie je jeden dokonalý zásah.

Je to séria rozhodnutí a korekcií.

Viac a obšírnejšie o tejto téme sa dozviete v knihe:

Vidieť svet ako umelec / 99 princípov realistickej kresby

Referencia nie je podvádzanie

Niektorí začínajúci umelci majú pocit, že by mali všetko kresliť z hlavy.

Použiť fotografiu alebo reálny predmet potom považujú za menej hodnotné.

Referencia však nie je náhrada umeleckej schopnosti.

Je zdroj informácií.

Ak chcete pochopiť anatómiu ruky, potrebujete vedieť, ako ruka skutočne vyzerá.

Ak chcete kresliť kone, potrebujete študovať ich stavbu.

Ak chcete zachytiť materiál kovu, dreva alebo skla, potrebujete pozorovať, ako reaguje na svetlo.

Aj skúsený umelec môže používať množstvo referencií.

Rozdiel je v tom, ako s nimi pracuje.

Referencia môže byť východiskom.

Nemusí byť konečným výsledkom.

Kopírovanie a štúdium nie sú to isté

Prekresľovanie diel skúsených umelcov môže byť veľmi užitočné, ak presne vieme, čo sa snažíme naučiť.

Napríklad:

Ako umelec zjednodušil tieň?

Ako vytvoril pocit hĺbky?

Kam umiestnil najväčší kontrast?

Ako naznačil textúru bez kreslenia každého detailu?

Vtedy nekopírujeme iba obraz.

Analyzujeme rozhodnutia.

To je podstatný rozdiel.

Pri štúdiu cudzieho diela je samozrejme dôležité rešpektovať autorstvo a nevydávať výsledok za vlastnú originálnu tvorbu.

Ako cvičenie však môže byť analytické prekresľovanie mimoriadne hodnotné.

Kreativita nie je čakanie na inšpiráciu

Predstava umelca, ktorý čaká na správnu náladu alebo náhly záblesk geniality, je romantická.

V praxi však tvorivosť často vzniká počas práce.

Nápad sa objaví pri skicovaní.

Jedna náhodná čiara vytvorí nový tvar.

Experiment s farbou otvorí inú možnosť.

Chyba sa zmení na zaujímavý prvok.

Kreativita preto nemusí znamenať, že vždy začíname s úplne originálnou myšlienkou.

Často vzniká kombinovaním vecí, ktoré už poznáme.

Iné proporcie.

Nezvyčajné svetlo.

Nový materiál.

Prepojenie dvoch tém.

Namiesto otázky:

„Čo úplne nové mám vymyslieť?“

môže byť užitočnejšie:

„Ako môžem známu vec urobiť trochu inak?“

Skicár môže byť laboratóriom

Skicár nemusí obsahovať hotové diela.

Práve naopak.

Môže byť miestom, kde vznikajú chyby.

Rýchle nápady.

Štúdie rúk.

Kompozície.

Experimenty s tieňovaním.

Poznámky.

Náčrty, ku ktorým sa už nikdy nevrátime.

Takýto priestor je veľmi dôležitý, pretože odstraňuje tlak na výsledok.

Nie všetko musí byť vhodné na zverejnenie.

Nie všetko musí byť dokonalé.

Časť tvorby môže existovať iba preto, aby sme sa niečo naučili.

Každý materiál nás učí niečo iné

Ceruzka nás učí kontrolovať hodnoty a jemné prechody.

Uhlík môže podporiť odvážnejšiu prácu s kontrastom.

Atrament núti viac premýšľať pred čiarou.

Akvarel učí pracovať s vodou, transparentnosťou a neistotou.

Digitálna maľba ponúka vrstvy, transformácie a rýchle experimentovanie.

Neexistuje jeden „správny“ materiál.

Každý má svoje výhody.

Je však užitočné nestriedať techniky tak často, že sa v žiadnej nestihneme zlepšiť.

Občasné obdobie sústredenia na jeden materiál môže priniesť rýchlejší pokrok.

Chyba je informácia

Keď sa kresba nepodarí, máme dve možnosti.

Môžeme ju označiť za zlú a odložiť.

Alebo sa môžeme opýtať:

Prečo nefunguje?

Možno sú nesprávne proporcie.

Možno je všetko rovnako tmavé.

Možno chýba hlavný bod záujmu.

Možno je textúra príliš výrazná.

Možno je fotografia, podľa ktorej pracujeme, nevhodná.

Ak chybu dokážeme pomenovať, už nie je iba neúspechom.

Je informáciou pre ďalší pokus.

Porovnávanie s inými môže skresliť vlastný pokrok

Internet nám každý deň ukazuje tisíce vynikajúcich diel.

To je obrovská výhoda.

Máme prístup k umelcom, ktorých by sme pred niekoľkými desaťročiami nikdy nevideli.

Má to však aj druhú stránku.

Začiatočník môže svoju tretiu kresbu porovnávať s dielom človeka, ktorý kreslí dvadsať rokov.

Také porovnanie nie je veľmi užitočné.

Lepším meradlom môže byť vlastná staršia práca.

Porovnajte dnešný portrét s portrétom spred roka.

Sú proporcie presnejšie?

Sú tiene prirodzenejšie?

Viete si lepšie vybrať referenciu?

Dokážete chybu odhaliť skôr?

Pokrok nie je vždy dramatický.

Často sa prejavuje v stovkách malých zlepšení.

Vlastný štýl nemožno vynútiť

Mnohí začínajúci umelci chcú čo najskôr nájsť svoj štýl.

Štýl však často nevzniká rozhodnutím:

„Od dneška budem kresliť takto.“

Vzniká postupne.

Z toho, aké témy nás priťahujú.

Aké materiály používame.

Čo zjednodušujeme.

Kde pridávame detail.

Aký kontrast máme radi.

Ako často používame určité línie alebo kompozície.

Vlastný rukopis môže byť vedľajším produktom dlhodobej tvorby.

Preto nemusí byť potrebné ho naháňať.

Stačí tvoriť dostatočne dlho a venovať pozornosť tomu, čo nás prirodzene priťahuje.

Dokončenie je samostatná schopnosť

Začať obraz býva jednoduché.

Dokončiť ho je oveľa ťažšie.

V určitej fáze už počiatočné nadšenie zmizne.

Začnú byť viditeľné problémy.

Niektoré časti fungujú a iné nie.

Práve vtedy sa učíme veľmi veľa.

Ako opraviť proporciu bez zničenia celej kresby?

Ktorý detail už nepridáva hodnotu?

Kedy prestať?

Aj dokončovanie je schopnosť.

Ak neustále začíname nové diela, ale žiadne neprivedieme do záverečnej fázy, o túto časť učenia prichádzame.

Menej detailov môže vytvoriť silnejší obraz

Realizmus nie je súťaž o najväčší počet nakreslených pórov kože.

Detail má zmysel vtedy, keď podporuje formu, materiál alebo hlavný bod záujmu.

Ak je každý centimeter kresby spracovaný rovnako intenzívne, oko diváka nevie, kam sa pozerať.

Preto môže byť veľmi účinné časť obrazu nechať jednoduchšiu.

Detail zvýrazniť iba tam, kde je dôležitý.

V portréte môžu byť napríklad oči výraznejšie a oblečenie jednoduchšie.

Takýto rozdiel vytvára hierarchiu.

Pozorovanie je užitočné aj mimo umenia

Schopnosť všimnúť si drobné rozdiely nemusí zostať iba pri kreslení.

Človek, ktorý sa učí pozorovať, môže začať viac vnímať architektúru.

Tváre ľudí.

Prírodu.

Farby oblohy.

Materiály.

Gestá.

Svetlo počas rôznych častí dňa.

Tvorba nás môže naučiť spomaliť a venovať pozornosť veciam, ktoré by sme inak prehliadli.

A možno práve preto má umenie hodnotu aj pre človeka, ktorý nikdy nebude profesionálnym umelcom.

Ako si vytvoriť pravidelný tvorivý návyk

Nemusíte kresliť tri hodiny denne.

Ak máte málo času, začnite napríklad dvadsiatimi minútami.

Dôležitejšia než dĺžka jednej lekcie môže byť pravidelnosť.

Pomôcť môže jednoduchý systém:

• majte materiály pripravené,
• vyberte si dopredu tému cvičenia,
• stanovte si malý konkrétny cieľ,
• pravidelne sa vracajte k základom,
• odkladajte staršie práce a porovnávajte ich,
• niektoré cvičenia robte bez zámeru ich publikovať.

Umelecký rast často vzniká práve z obyčajného opakovania.

Čo trénovať, keď neviete, čo kresliť

Ak máte chuť tvoriť, ale neviete, na čom pracovať, môžete si vytvoriť vlastný zoznam cvičení.

Napríklad:

nakresliť jednoduchú guľu a sústrediť sa iba na svetlo,

urobiť desať rýchlych skíc tváre,

študovať jednu ruku,

nakresliť rovnaký predmet z troch uhlov,

vyskúšať portrét iba pomocou piatich tónových hodnôt,

prekresliť textúru dreva, kovu a látky,

urobiť kompozíciu z troch jednoduchých predmetov.

Keď je úloha konkrétna, začína sa jednoduchšie.

Umenie nie je iba výsledok

Hotové dielo je viditeľná časť tvorby.

Veľká časť hodnoty však vzniká počas samotného procesu.

Učíme sa trpezlivosti.

Pozornosti.

Rozhodovaniu.

Riešeniu problémov.

Schopnosti začať znova.

Ak kresba nevyšla, čas nemusí byť stratený.

Možno práve táto kresba ukázala problém, ktorý by sme pri úspešnejšom pokuse neodhalili.

Tvorivosť potrebuje aj odpočinok

Nie každé obdobie musí byť rovnako produktívne.

Niekedy máme veľa nápadov.

Inokedy menej.

Tvorivé vyčerpanie môže byť signálom, že potrebujeme zmeniť prostredie, skúsiť inú tému alebo na chvíľu od tvorby odstúpiť.

Inšpirácia môže prísť pri prechádzke.

V múzeu.

Pri hudbe.

V rozhovore.

Pri sledovaní filmu.

Alebo jednoducho pri pozorovaní bežného života.

Tvorivosť nežije iba pri pracovnom stole.

Ako sa skutočne zlepšovať

Ak chceme napredovať rýchlejšie, samotné množstvo kresieb nemusí stačiť.

Dôležitá je aj kvalita tréningu.

Pred každým cvičením si môžeme položiť otázku:

Čo presne sa dnes snažím zlepšiť?

Proporcie?

Svetlo?

Hrany?

Textúru?

Anatómiu?

Kompozíciu?

Keď poznáme cieľ, vieme po dokončení práce lepšie posúdiť výsledok.

Takto sa kreslenie mení z opakovania na vedomé cvičenie.

Záver

Umenie a tvorivosť nie sú výsadou malej skupiny ľudí, ktorí sa narodili s mimoriadnym talentom.

Sú to schopnosti, ktoré sa môžu rozvíjať.

Pozorovaním.

Štúdiom.

Experimentovaním.

A predovšetkým pravidelnou tvorbou.

Nemusíte vedieť všetko naraz.

Nemusíte okamžite nájsť vlastný štýl.

Nemusíte vytvoriť majstrovské dielo.

Stačí sa pri každej ďalšej práci naučiť jednu vec.

Možno dnes presnejšie proporcie.

Zajtra lepší tieň.

O týždeň zaujímavejšiu kompozíciu.

A postupne sa začne meniť nielen to, ako tvoríte, ale aj to, ako sa pozeráte na svet.

Odporúčaný e-book pre rozvoj kreslenia a umeleckého videnia

Ak chcete tému pozorovania, proporcií, svetla, tieňa, textúr a realistickej kresby rozvinúť oveľa podrobnejšie, vhodným pokračovaním je e-book Vidieť svet ako umelec – 99 princípov realistickej kresby.

Kniha je zameraná na praktické princípy realistickej tvorby a postupne rozvíja schopnosť lepšie pozorovať tvary, pracovať s proporciami, svetlom, tieňom, detailom aj referenciami. Je vhodná pre začiatočníkov aj pokročilejších kresliarov, ktorí chcú svoje kreslenie budovať systematickejšie.

Pozrieť e-book Vidieť svet ako umelec